Železničná spoločnosť Slovensko. Connecting People.

Autor: Milan Žúbor | 15.10.2013 o 12:31 | (upravené 15.10.2013 o 13:50) Karma článku: 6,76 | Prečítané:  917x

Ako každý týždeň sedím vo vlaku smer Olomouc, pozerám na krásu oravskej prírody a v mysli tipujem koľko minút bude meškať vlak smer Bratislava alebo Praha. Z Dolného Kubína vystúpim z „Oravskej strely“ v Kraľovanoch a ako vždy si idem zapáliť jednu cigaretku s kvalitnou kávou z automatu. Potom zaplatím tetke „hajzelbabe“ 30 centov za použitie pisoáru aj keď nikdy neviem za čo platím, či za aspoň 50 ročný do najmenšieho detailu prepracovaný smrádek alebo na minimum zredukované papierové utierky. Niekedy ma pochytí vcelku radikálna myšlienka, že nevyužijem pisoár, ale kabínku a oklamem tak tetu s využitím iných služieb, no bojím sa závažného postihu záchodovou kefou na čelo, netrúfam si.

Už vyprázdnený si sadám na lavičku, pozorujem ľudí a čakám na môj moment pravdy. Netrvalo dlho a ako každý týždeň v tomto mesiaci ma ŽSSR nesklamala, máme tu opäť meškanie približne 30 minút. S piesňou na perách a láskou v srdci som v podstate rád, že si môžem zapáliť ešte jednu a nemusím sedieť v „novom" klimatizovanom vagóne, kde okrem nervozity vždy chytím nádchu. Pred stanicou som popýtal jedného pána o oheň, ktorý mi ho z radosťou poskytol a začali sme kecať o živote, o jeho dvoch ženách či o deťoch, jednoducho o celom živote. Úprimne musím skonštatovať, že išlo o príjemné rozprávanie, pretože rád počúvam príbehy iných ľudí, možno preto, že sa utvrdzujem v tom, že môj život je vskutku nádherný a v podstate bezproblémový. Spomenul som mu tiež, že vlak mešká pretože podľa dvoch reakcií od Železničnej spoločnosti SR ohľadom tejto problematiky, rušeň bol vždy pokazený a museli ho opravovať. Nedalo mi a ujovi som povedal aj môj návrh posunutia vlakov o jednu hodinu, tak budú mať dostatok času na opravu každého rušňa :). No do dnešného dňa vlaky neposunuli, preto mám pocit, že môj návrh v predstavenstve neprešiel. Skôr mám dojem zrušenia niektorých spojov, asi  sa niektoré rušne nepodarilo opraviť a v dôsledku šetrenia kvôli odmenám vysokých funkcionárov nebolo možné zakúpiť náhradné diely či nové stroje. Väčšina ľudí však využila tento čas na slušne dlhý pokec s kamarátmi, či si odskočila do staničného bufetu na stojáka alebo tak ako ja robila niečo pre svoje zdravie dýchacích ciest. Ako som tak pozoroval týchto všetkých ľudí, nadobudol som pocit niečoho veľmi pozitívneho, nejakej spoločenskej sily. Ako keby sme v tú chvíľu všetci držali za rovnaký povraz bez rozdielu rasy, náboženstva či pohlavia, všetci sme museli čakať na rovnaký vlak a rovnaký čas, dokonca aj luxus miestenky sa pri toľkom počte ľudí stratil, keďže predrať sa ku svojmu miestu bolo po príchode vlaku nemožné. Do toho momentu mi začala hrať Lennonova (nemýliť s Leninom) pieseň "Imagine all the people living life in peace... a v kombinácii s radosťou ľudí, že vlak konečne prišiel, no dokonalá nádhera. Železnice tak nielenže spájajú ľudí, tým ako nás prepravujú do iných miest a tak sa môžeme stretávať a spoznávať, oni to totiž robia aj počas jazdy a dokonca aj mimo nej. Sú to novodobí bojovníci za prácu a mier vo svete, a jediné čo od nás žiadajú je zanedbateľná dotácia.

Nedávno som išiel z Bratislavy vlakom do Žiliny, najprv som nastúpil do iného vlaku tzv. spodná trasa do Košíc až kým ma milá slečna neupozornila na prekvapujúco vystupujúcich ľudí, ktorí na vedľajšej koľaji objavili iný vlak do Košíc, ale cez Žilinu. Keby som vedel, že ide do Košíc toľko vlakov na plánovanie takej dlhej cesty by som pristupoval zodpovednejšie, prisahám. Pri výstupe zo zlého vlaku som si spomenul na moju pollitrovú fľašku Rajca, ktorý ma na stanici vyšiel na jedno euro desať centov a za takú výhodnú cenu som ho tam predsa nemohol nechať. Po príchode do „kupečka" sa ma jedna milá teta opýtala čo hľadám, hovorím moju minerálnu vodu, že ju má v taške. Vôbec ma to nezarazilo, určite vedela, že Rajec je na stanici drahší ako Coca-cola či Sprite, preto jej to nezazlievam, naopak za jej ekonomické znalosti minerálnych vôd ju uznávam. Spomínaný vlak síce v Bratislave nemeškal, asi sa v takomto teplom prostredí nekazia rušne, čo je logické. No nastúpilo tu toľko ľudí, že som musel stáť až na schodíkoch a tak kým sa táto masa dostala do vlaku, nabrali sme meškanie stále príjemných 10 minút. Naozaj sa nemôžem načo sťažovať, iba za cca 10 eurový lístok som okrem bezhybného státia do Žiliny, čo je asi 3 hodinky cesty, spoznal krásnu mladú slečnu, ktorá mi opäť spríjemnila cestu kvalitným monológom od zmien v Trnave, kde som kedysi študoval až po kvalitu cestovania na Slovensku, kde výrazne kritizovala železnice SR, no naozaj nechápem prečo, veď na schodíkoch som stál ja. Jej krásu som samozrejme frajerke nespomínal, pretože by sme film u nich doma v ten večer naozaj dopozerali :D.

V tej chodbičke 4x2 metre sa zmestilo naozaj veľa ľudí, možno celoslovenský rekord a to v Trenčíne nastúpila ešte jedna slečna, ktorá nás doslova prosila aby sme ju ešte zobrali. Mám síce pocit, že keby nebola taká malá, vrtká a dobre varila, z radosťou by sme ju nechali v Trenčíne. Aby sa neplytvalo priestorom, niektorí spoluobčania využili aj možnosť cestovania v priechode medzi vagónmi. Takéto cestovanie je výhodné kvôli prísunu čerstvého vzduchu, ocení to človek, ktorému nevyhovuje saunové prostredie v našej spoločenskej miestnosti. Jediné negatívum spočíva v tom, že musíte pár hodín, asi každých sedem sekúnd stláčať gombík na otváranie dvier. Takže naozaj si v tých malých priestoroch nájde každý to čo mu najviac vyhovuje. Naozaj toľko smiechu, radosti, všelijakých pachov od pazuchy jednej tety po prefajčeného robotníka, v priemere 3 hodinový športový výkon státia až do našej destinácie či cukríky zadarmo od jednej pani, Vám môžu dať za takú cenu len naše vlakové sústavy. Taktiež ako vždy som si nenechal ujsť môj osobný test wifi pripojenia, no a samozrejme ani tu ma naše vlaky nesklamali a nedali sa na bezhlavú cestu technológií ako napríklad súkromné spoločnosti. Tak som mal dostatok času na rozmýšľanie a pozeranie sa von z okna, respektíve z dverí v odraze ktorých bolo vidno všetky tváre hľadiace akože von, až do momentu toho trápneho stretu pohľadov na skle, kde sa všetci tvária, že ja sa nepozerám na teba ale von, na tmu :D Naozaj ma nikto nevyrušoval, mohol som len tak stáť a relaxovať, žiadny facebook, maily či písanie reakcií na komentáre, ktoré aj tak nikto nečíta.

Preto dúfam, že  sa kvalita našej pýchy transportu ľudí nezmení a ŽSSR budú aj naďalej robiť všetko preto, aby sme cestovali s radosťou, smiechom a bez stresu, bez rôznych zbytočností akými je pripojenie na internet a tak sa rozprávali s ľuďmi zásadne metódou face-to-face. Naozaj verím, že Železničná spoločnosť SR pod heslom „Connecting people" nemá za cieľ dosiahnutie maximálneho zisku, ale úprimne chce aby bol tento svet krajším, kde ľudia budú zase normálne komunikovať, z radosťou cestovať kdekoľvek sa im zachce, nebudú sa bezhlavo za niečim ponáhľať a stresovať, pretože im mešká vlak pár minút. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že sú neustále v strate a najbližších pár rokov sa z nej kvôli skvelému manažérskemu tímu, ktorému prislúcha len tá najvyššia odmena lebo drží túto ideu neustále na žive, ani nedostanú. A preto ma naozaj nemrzia ani 4 eurá, ktoré som musel doplatiť za zmenu trasy aj keď to nebola moja vina, pretože slečne za pokladňou som jasne povedal „cez Čadcu do Olomouca", no nemal som čas kontrolovať lístok, na ktorom bola trasa cez Púchov, lebo tentoraz vlak nemeškal. Príčina bola jednoduchá, tento krát som meškal ja :).

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?